|
.fryderyk franciszek chopin (1810-1849)„To už nie je ani hudba. Je to čistý priamy výkrik duše.“ F. Nietsche„S jeho hudbou sa dokážem tak dobre stotožniť, že mám pocit, akoby som ju bol skomponoval ja sám.“ L. N. Tolstoj CHARAKTERISTIKA Poľský skladateľ a klavírny virtuóz z obdobia romantizmu. Vytvoril celkom nový blok klavírnej hudby so zameraním na virtuóznosť, ktorú však vnímal len ako formu vyjadrenia hlbokých estetických ideí, nie ako samotný cieľ. Virtuóznosť sa stala len prostriedkom k dosiahnutiu cieľa, ktorým bola precítená obsahovosť. Jeho hudba je kvôli tejto výraznej odlišnosti veľmi dobre rozoznateľná. Typickým zvukom Chopinových skladieb je šum, vlnenie, či chvenie neskutočne rýchleho harmonického sprievodu arpeggiových akordov, nad ktorými sa nesie čistá a zreteľná belcantová melódia. Kontrast medzi smrteľne rýchlym technickým pozadím a bezstarostnou ľahkosťou melódie je vždy takmer neuveriteľný. Iné z jeho skladieb sú zas typické patetickosťou, iné nostalgiou alebo tragikou. Drvivú väčšinu jeho diela tvoria klavírne skladby rôzneho rozsahu. 2 klavírne koncerty (f, e), 4 sonáty (c, b, h, g pre čelo a klavír), 24 etud (2 rady po 12 skladbách), 4 balady (g, F, As, f), 24 prelúdií, 20 nokturn, 58 mazuriek, 16 polonéz, 17 valčíkov, scherzá, piesne a niekoľko skladieb pre klavír a sláčikové nástroje. CHRONOLÓGIA 1810 – F. F. Chopin sa narodil v obci Zelazowa Wola 54 kilometrov od Waršawy. Podľa tvrdení rodiny to bolo 1. marca. V úradných dokumentoch však figuruje dátum 22. február. Vzhľadom k nášmu zameraniu, ktorým je hudba a nie astrológia, je tento rozpor bezvýznamný. Otec Mikolaj (Nicolas) bol Francúz, ktorý vo veku 16 rokov odišiel do Poľska. Matka, Tekla Justyna Krzyzanowska bola Poľka. Krátko po jeho narodení sa celá rodina presťahovala do Varšavy, kde jeho otec dostal prácu učiteľa francúzskeho jazyka a literatúry na tamojšom lýceu. 1816 – ako šesťročný dostáva hudobné lekcie od českého učiteľa Vojtecha Živného (1756-1842) (až do 1922), ktorý ho vychovával v duchu tradičných hodnôt vážnej hudby: na Bachovi (1685-1750) a Mozartovi (1756-1791). 1817 – v siedmych rokoch už mal za sebou prvé verejné koncertovanie a ako zázračné dieťa sa stal obľúbenou ozdôbkou večierkov varšavskej šľachty. V tomto čase začal aj komponovať. 1822 – jeho učiteľom sa stáva Josef Elsner, riaditeľ waršawskej univerzity. 1823 – v septembri nastupuje na Varšavské lýceum. Zameriava sa na štúdium klasickej literatúry, spevu, kreslenie, hudobnej teórie a harmónie. Na prázdniny chodil so spolužiakmi na vidiek. Napríklad dvakrát navštívil Szafarniu v Kujawy regióne, a práve tam sa rozhorela jeho láska k poľskej ľudovej hudbe a tradícii. Chodil po svadbách, pohreboch a dedinckých zábavách, zapisoval si melódie a texty piesní, tancoval, dokonca i hral na “base” s miestnou kapelou – všetko toto vieme z listov, ktoré písal domov. Ľudová hudba je vo všeobecnosti veľmi bohatá na rôzne netypické, pre ucho navyknuté na klasickú tonálnofunkčnú harmóniu i disonantné harmónie, nepravidelné rytmické členenie a tanečnosť. Tieto zážitky sa stali dobrou inšpiráciou pre jeho neskoršiu tvorbu. 1826 – 27. júla dokončil štúdium. V septembri nastupuje na univerzitu. Tu skomponuje sonátu c, op.4, a i. 1829 – koncertuje vo Viedni. Poslucháči sú jeho hudbou a klaviristickými zručnosťami očarení. On je zas očarený ich vrelým prijatím. 1830 – premiéruje koncerty f a e. F molový bol do značnej miery inšpirovaný pocitmi, ktoré prežíval voči Konstancji Gladkowskej, študentke spevu na konzervatóriu. 11. októbra premíeruje v Národnom divadle vo Waršawe e molový koncert; Gladkowská spievala. V Poľsku sa zhoršuje politická situácia. Vo Waršawe vypuklo povstanie, kvôli submisívnej politike Poľského kráľovstva voči Rusku, ktorého cár si brúsil zuby na poľský trón. Situácia sa úplne vyhrotila vstupom týchto dvoch krajín do vojny. Trvala niekoľko mesiacov. 1831 – komponuje mazurky a etudy, chodí do opery ponára sa do hudobného života Viedne. V lete odchádza cez Linz, Salzburg, Mníchov, Stuttgart až do Paríža. Paríž si zamiluje, a ostáva tu až do svojej smrti. Do tohto obdobia sa datuje komponovanie Etudy Op. 10, No. 12 a Prelúdia Op. 28, No. 24 (vraj ich písal v Stuttgate). V Stuttgarte sa dozvedá o novembrovom waršawskom povstaví a značne to ním celým otrasie. V denníku, ktorý si vtedy písal sa spytuje Boha, kde je, ako sa na to vôbec môže pozerať, a keďže nenachádza otázky na tieto odpovede, je celá jeho bytosť otrasená. Svoj žiaľ si vylieva za klavírom. Výsledkom je napríklad tzv. Revolučná etuda op. 10 no. 12. V tomto období prvý raz pociťuje vážne zdravotné problémy. 1832 – 26. februára prvýkrát v Paríži koncertuje na spoločnom vystúpení s Ferdinandom Hillerom (1811-1885, šéf Kolínskeho konzervatória, skladateľ na spôsob Mendelssohna a Schumanna), Osbornom a Stamatym. Medzi poslucháčmi boli aj Franz Liszt (1811-1886) a Felix Mendelssohn-Bartholdy (1809-1847), s ktorými sa spriatelí. Lisztovi dokonca venuje, celý rad Etud Op. 10. Spôsob, akým ich famózny Liszt interpretoval, Chopina dohnal k slzám zbožnej radosti. Chopin sa zaradí do kruhov najvyššej Parížskej aristokracie. Chopin sa živí ako uznávaný učiteľ, znalec hudby. Svoje vyučovanie zakladal na Bacho, Beethovenovi, Clementim, Hummelovi, Moschelesovi, Cramerovi, Lisztovi, Hillerovi, Thalbergovi a na svojich dielach. 1833-1835 – toto obdobie je jedným z najproduktívnejších v Chopinovom živote. Pochádzajú z neho nasledujúce diela: Variations Brillantes, Rondo Op. 16, Waltz Op. 18, Andante Spianato, Grande polonaise brillante, Scherzo No. 1, Mazurky Op. 24, Polonaises Op. 26. Prehlbujú sa jeho vzťahy s politickou a spoločenskou elitou, stretáva sa s Adamom Mitzkiewitzom (tiež prišiel do Paríža) a Robertom Schumannom (1810-1856). V období zimných mesiacov je Chopin strašne chorý. 1836 – jeho chorobné stavy pretrvávajú až do neskorej jari. V septembri sa tajne zasnúbi so 17-ročnou Mariou Wodzinskou, talentovanou hudobníčkou, po tom ako s ňou strávi leto v Marienbaden (Márianské lázne). Tento vzťah však nikdy do manželstva nevyústil, pretože najmä kvôli jeho zlému zdravotnému stavu a nepravidelnému životnému štýlu ho Mariini rodičia odmietli ako nevhodného ženícha pre ich dcéru. Nešťastím zlomený vzal všetku korešpodenciu, ktorú mal od rodiny Wodzinkých, previazal ju špagátom, a nakoniec na tento úhľadný balíček nalepil papierik s nápisom Môj žiaľ. Vytvoril tak ďalší nádherný artefakt, ktorý popri hudbe, ktorú písal, dokumentuje hlboké traumy jeho citlivej umeleckej duše. Diela: Polonaise Op. 22, Ballade Op. 23, Mazurky Op. 24, Polonaises Op. 26, and Nocturnes Op. 27. 1837 – pokračuje v práci na Etudách Op. 25, Mazurkách Op. 30 a Op. 33, Schezi Op. 31 a na Nocturnách Op. 32. Leto strávil v Londýne, snaží sa ventilovať bôľ z rozchodu s Wodzinskou. Po návrate prehlbuje svoju známosť so slávnou francúzskou spisovateľkou madame George Sand. George Sand bola emancipovaná žena, o čom svedčila aj jej extravagancia v obliekaní – nosila zásadne mužské oblečenie, fajčila cigary a zásadne opovrhovala konvenciami. Keď sa Chopin prvýkrát vďaka Lisztovi stretol s madame Sand, bol dosť zhrozený. Neskôr sa však práve táto o šesť rokov staršia žena s dvoma deťmi stáva človekom, ktorý mu dáva všetko to, čo mu od odchodu z Poľska chýbalo: láskavosť, priateľstvo a materinskú starostlivosť. 1838 – na hudobných soirée, ktoré Chopin v Paríži organizuje a hráva na nich svoju hudbu, ale i “ostré improvizácie” sa stretávajú také osobnosti ako Eugene Delacroix, Victor Hugo a ďalší. Vzťah s madame Sand sa vyvýja. Dvaja do seba zamilovaní barbari začínajú spolu žiť pod jednou strechou. Chopinovo zdravie naďalej upadá. Zimu sa preto rozhodne spolu so Sand stráviť na Mallorce. Bývajú tam v bývalom kláštore. Ako len museli byť sklamaní, výlet na ktorý išli s nádejou, že pekné počasie zlepší Chopinovo zdravie, dopadol úlne inak: celý čas pršalo a bolo sychravo. A tak museli byť celú zimu uzavretí medzi chladnými múrmi starého kláštora. Chopinov stav sa výrazne zhoršil a začali sa prejavovať známky tuberkulózy. Tento výlet je veľmi slávny, pretože práve tu napísal veľkú väčšinu z 24 prelúdií op. 28. Medzi inými i slávne Dažďové prelúdium (názvy ako napr. tento nedával svojim skladbám Chopin. Prischli im až neskôr.) op. 28 no. 15. 1839 – Po návrate z Malorky sa so Sand presťahujú na jej statok v Nohant v strednom Francúzsku. Tu spolu žijú až do roku 1846. Publikuje tieto diela: Preludes Op. 28, Scherzo c, Polonaise Op. 40, Nocturno Op. 37, No. 2. 1840-1841 – Sonata Op. 35, Impromptu Op. 36, Nocturno Op. 37, Ballade Op. 38, Scherzo Op. 39, Polonaises Op. 40, Mazurky Op. 41, a Waltz Op. 42, Polonaise Op. 44, Prelude Op. 45, Allegro de concert Op. 46, Ballade Op. 47 a Nocturnes op. 48. Začína pracovať na Mazurkách Op. 50. 1842 – koncertuje veľmi pravidelne, čím má život materiálne dobre zabezpečený. Píše Ballade Op. 52, Polonaise Op. 53, Scherzo Op. 54, Impromptu a Mazurky Op. 50. Správy o jeho sláve sa dostanú až do poľska, kde o ňom často vychádzajú nenávistné články. 1843 – zdravie upadá, sláva rastie. Heinrich Heine o Chopinovi povedal: “Chopin je veľkým hudobným poetom, umelec a génius, ktorého možno radiť k velikánom ako Bach, Beethoven, Rossini, či Berlioz.” Diela z tohto obdobia: Nocturnes Op. 55 a Mazurky Op. 56, Sonata Op. 58. 1845-1846 – Mazurky Op. 59, Barcarolle a Polonaise-Fantasie, Nocturnes Op. 62, Mazurky Op. 63, Sonata pre violončelo Op. 65. 1847 – ďalší ťažký rok pre Chopina. Rozchádza sa totiž so Sand. Pre strýznenú dušu to bol jeden z posledných úderov. Takmer prestáva komponovať – do konca života napíše už len niekoľko miniatúr. 1848 – 16. februára odohral posledný koncert v Pleyel salóne v Paríži. O pár dní revolúcia vypukne aj v Paríži, čo výrazne obmedzí jeho vyučovanie. V apríli sa nechá presvedčiť svojou študentkou Jane Stirling a odíde na sedem mesiacov do Anglicka a Škótska. Veľa tam prednáša, koncertuje a cestuje. Stretáva sa s kráľovnou Viktóriou, Charlesom Dickensom, Lady Byronovou. 16. novembra odohrá svoj úplne posledný koncert pre poľských emigrantov v Londýne. Vracia sa do Paríža totálne vyčerpaný a ťažko chorý. 1849 – prestáva učiť, chudáčisko. Mnohí jeho známi a priatelia ho pravidelne navštevujú, ani to však už nezvráti priebeh jeho choroby. V lete za ním pricestuje z Waršawy jeho najstaršia sestra Lurwika Jedrzejewiczowa s manželom a dcérou, aby sa o neho starali. V posledných mesiacoch života poprosil Wojtciecha Grzymala, aby spálil všetky jeho doposiaľ nepublikované staré skladby, o ktorých sa vyjadril, že nie sú hodné byť vydané svetu pod jeho menom. 17. októbra o druhej hodine po polnoci Chopin umrel. Jeho hrob posypali zeminou, ktorú si v striebornom puzdre zobral, keď odchádzal z Poľska. Jeho srdce vzali do Waršawy a zamurovali ho do steny jednej z bočných lodí Chrámu svätého kríža. SLOVNÍK nocturno – “nočná hudba”. Charakteristická skladba romantizmu s lyrickým, resp. lyricko-reflexívnym obsahom mazúrka – poľ. mazurek, poľský ľudový tanec ¾ taktu, v rýchlom tempe. V Chopinovej tvorbe ide o klavírne skladby so štylizovanými prvkami tejto časti ľudovej tvorby. etuda – prvotný význam je ako cvičná technická skladba. Koncertná etuda (všetky etudy v kontexte tohto textu o Chopinovi) je veľmi náročná, virtuózna koncertná skladba. polonéza – franc. polonaise, poľský ľudový tanec ¾ taktu, sprevádzaný spevom. Má vážny, skôr pochodový charakter. |
.home .blok .eusebia .works .me .school .music .photos .links